Dobrovoľníkom z nášho Hospicu – domu pokoja a zmieru u sv. Bernadetky sme položili tri zdanlivo jednoduché otázky. Hlavnú myšlienku dobrovoľníctva u nás v hospici by sme mohli v skratke nazvať „byť pri človeku“. Keď to rozmeníme na drobné, znamená to pozorne počúvať, povzbudiť, podať ruku, pohladiť, podať pohár vody…. jednoducho byť tu a teraz. Nechávajú tu samých seba, svoju energiu, svoj čas – v dnešnej dobe taký vzácny. Nie je to práca v pravom zmysle slova, pretože tá sa obvykle vykonáva za peňažnú či nepeňažnú odmenu. Ale, nebojte sa, neodchádzajú naprázdno. Ich námaha obohacuje aj ich životy. Na povzbudenie a motiváciu vám prinášame niektoré z odpovedí:

Čo máš rád(a) na práci ktorej sa venuješ ako dobrovoľník(čka)?

• Mám rada atmosféru, keď  vkročím do izby klienta, s ktorým sa chcem porozprávať, vždy je to o očakávaní z oboch strán. Teší ma, keď ma niekto privíta so slovami: „Tak som sa tešil/tešila na Vás!“ Niekedy sa veľa dozvedám z osobného života týchto ľudí, mnohí majú za sebou zaujímavé aj ťažké osudy. A potom vďačnosť v ich tvárach za to, že som s nimi strávila pár chvíľ. (Monika)
• Mám rada čas, ktorý trávim s klientami, aj prostredie. (Linda)
• Prijať úlohu dobrovoľníčky nášho Hospicu ma motivovala viera. Mám smutné spomienky na hospic, lebo môj manžel a ďalší príbuzní boli pacientmi hospicu, ale tú starostlivosť, ktorou boli zahrnutí sa nedalo zaplatiť. To boli – anjeli bez krídel. Vtedy som sa rozhodla, že aj ja sa môžem obetovať, tú láskavosť, srdečnosť vrátiť iným, čo tu majú svojich blízkych nezištne, na úkor svojho voľna a bez honorára. (Mária)

Čo je ťažké na tejto práci?

• Ťažké je, ak si niekoho obľúbite, alebo vám určitým spôsobom pripomenie niekoho z rodiny, ktorý už nie je medzi nami. Je ťažké sa pozerať na ľudí v bdelých kómach alebo mladých ľudí v kóme. (Linda)
• Povedať tie správne slová, keď už cítia príchod konca, alebo sú ubolení. Treba citlivo vnímať ich potreby a pritom nedávať pocítiť beznádej, prispôsobiť sa danej chvíli a potešiť. (Monika)
• Je ťažké s úsmevom privítať príbuzných, dávať im pozitívnu energiu v zúfalstve. A práve to potrebujú, keď prekročia prah hospicu. (Mária)

Čo Ti táto práca dáva?

• Získaš priateľov s dušou, dozvieš sa kopec informácií pre život, začneš rozmýšľať iným spôsobom myslenia, otvorí sa ti trinásta komnata, o ktorej sme sa báli hovoriť a hlavne získavaš radosť zo života. (Janka)
• Určite mi dáva priestor zastaviť sa, spomaliť, vypnúť od uponáhľaného sveta, len sedieť bez technológii, počúvať človeka, byť tu chvíľu niekomu nablízku a naozaj ho počúvať. (Linda)
• Myslím, že stráviť chvíle pri lôžku chorého človeka v terminálnom štádiu je aj akousi „prípravou“ na to, keď aj ja raz možno budem v jeho situácii. (Monika)
• Práca dobrovoľníčky ma vnútorne napĺňa. Svoj voľný čas viem obetovať v prospech iných a pocit, že som ešte užitočná ma hreje. (Mária)

A na záver už len jedno slovo: Ďakujeme!